Tenhle blog si píše Kobliha, matka jednoho Koblížka, jedné Koblížky, jednoho Koblížátka a manželka jednoho Kobliha. Doufám, že se Vám tu bude líbit!

A moje motto? Jakou cestou jdeš, takové lidi potkáváš.

zmrzlinka: Cintoríny mám rada, ale najkrajšie vkusne nazdobené so živými kvetmi boli v Slovinsku. Je mi ľúto, že mám najbližšiu rodinu na východe a nechce sa mi tam na otočku cestovať s davmi. Tradicna prechadzka cintorinom s genealogickym vykladom nesmie chybat. Na cintoríne sa určite dnes, na statny sviatok, všetci pribuzni i znami stretnu a potom sa k niekomu pojde domou posediet a porozprávať. Chodilo sa k nám, mamka všetkých hostila. Teraz chodia i za ňou na hrob
A ja som aspon navstivila starych rodicov mojho muza na cintorine. Zaujimave, ze on ani nevie, kde je pochovana dalsia generacia...